Farnosť Kravany

Dom smútku

Novostavba domu smútku v obci Kravany je pôdorysne postavená do tvaru písmena „V“. Toto architektonické riešenie ponúklo dve rovnocenné steny pre realizáciu mozaiky. Špecifikom tejto stavby je priestranný vstupný portál v exteriéri do ktorého vybiehajú nosné bočné steny samotnej stavby. Celý vstup je presklenný a tak dáva možnosť splynúť exteriéru s interiérom. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli realizovať mozaiku nielen vnútri objektu, ale „potiahli“ sme ju až do exteriéru.

Samotný návrh mozaiky vyplynul priamo z poslania samotnej stavby domu smútku. Jednotlivé scény sú čerpané priamo z kresťanskej tradície a samotného Písma Svätého. Pri vstupe do interiéru po pravej strane sa nachádza Kristus pred ktorým kľačia dve sestry Marta a Mária s úpenlivou prosbou o vzkriesenie ich brata Lazára. Ten je už štyri dni pochovaný v skalnatom hrobe. Ježiš bol vo veľmi priateľskom vzťahu s touto rodinou z Betánie. Citovo pohnutý vystiera ruku smerom k hrobu Lazára a na Kristovo Slovo Lazár vstáva zmŕtvych. Je tu poukázané na ľudský rozmer nášho života. Smrť je neoddeliteľnou súčasťou ľudského života. Nedá sa jej vyhnúť. No to, čo človek má je nádej. Pozemský život človeka má svoje pokračovanie vo večnosti a smrť je len prechodom medzi nimi. Nádej preto spočíva práve v Ježišovi Kristovi, Božom Synovi, ktorý zvíťazil nad smrťou. Na toto tajomstvo Jeho víťazstva nad smrťou sme sa zamerali na protiľahlej stene.

     Ježiš Kristus ako pravý Boh, Božou mocou vzkriesil Lazára, no ako pravý človek tiež musel prejsť bránou smrti ako Lazár. V prípade Krista k tomu došlo na kríži. Tiež Ho pochovali do hrobu vytesaného do skaly.

     Sledujúc teda ľavú časť mozaiky stretáme sa najprv s myronosičkami, ženami, ktoré prichádzajú k Ježišovmu hrobu aby pomazali Jeho mŕtve telo olejmi, ako to bolo obvyklé u židov. Na ich prekvapenie však nachádzajú už len prázdny hrob. Že skutočne Ježiš Kristus vstal zmŕtvych Boh neponechal na náhodu a ako dôkaz sa Kristus zjavuje Márii Magdaléne. Tá v ňom spoznáva zmŕtvychvstalého a osláveného Krista, odetého v bielom víťaznom rúchu a preto sa pred Ním skláňa.

     Celú túto scénu dopĺňa mohutný kríž krvavočervenej farby, ktorý hovorí o ľudskom živote ako o ceste plnej ťažkostí a rôznych našich ľudských krížoch, no zároveň o ceste vedúcej nás všetkých ku Kristovi do večnosti.