Navigácia

Obsah

História obce


Prvá zmienka o obci je z roku 1398. Najväčšiu časť rozlohy katastra (2400ha ) obce zahrňujú lesy 1700 ha a poľnohospodárska pôda s plochou 660 ha. Pôvodné osídlenie sa vyznačuje hustou zástavbou na úzkych parcelách pozdĺž potoka s centrom okolo kostola.

Úplne prvá zmienka o našej obci sa datuje už v roku 1320, kde sa podľa zápisu v knihe Dejiny Štiavnického opátstva na Spiši, ktorú napísal Ján Vencko (farár v Biacovciach), hovorí, že:“.......v tom čase zväčšené boly na hornom konci kláštorského územia majere pre ovce a kozy, nižšie pre kravy, z ktorého povstala obec Kravjany.....................“ Neskoršie záznamy z Obecnej kroniky túto zmienku už neprinášajú, ale na druhej strane Obecná kronika tak ako aj staré listiny hovoria, že:“ Kravjany ležia od Kubach 3 km, severozápadne na úslnnom brehu. Za starých časov tiekol dedinkou malý potôčik, ktorého pramene dostačovaly dobytku tunajšieho majera. V r. 1398 sa tu osadili sedliaci, spomína sa Cravan. V tom čase sa osada nazývala aj osadou Michala, od Michala syna Hankovho zo Stojan, ktorý držal obec v prenájme. Aj hora nad Kravjanami sa volá Michalovou.“

O tom akú polohu mala osada pri jej vzniku sa záznamy líšia. V Kronike je uvedené, že dedina je postavená na svahu smerom od severu na juh s dvoma radmi drevených domov. Od severu je chránená horami, ktoré ju delia od údolia popradského. V inej knihe sa píše, že dedina má dva rady domov v prostriedku s cestou vedúcou z Kubach do Vikartoviec.

Ľudia v tejto dedine hovorili viac poľským ako spišským prízvukom. Je pravdepodobné, že v 15. storočí sem priviedol Poliakov sedliak Hank z Magury a v 16. storočí zase Ľubatovsky, ktorého pamätníkom je blízka hora Ľubošová.

Hlavnou dominantou obce je rímsko-katolícky kostol sv.Alžbety z 19.storočia.